Návrh hotela spracovával Arne Jacobsen, modernista a funkcionalista, pre škandinávsku aerolinku SAS. Jednu z najzásadnejších stavieb vtedajšej doby otvorili roku 1960. Budova bola prvou svojho druhu a so svojimi sedemdesiatimi metrami do roku 1969 najvyššia v Dánsku. Jednalo sa tiež o jeden z prvých dizajnových hotelov.
Zároveň je snáď posledným modernistickým pokusom o Gesamtkunstwerk, teda nielen esteticky celistvý projekt väčšinou jedného autora, v ktorom každý detail aj celková stavba fungujú dohromady a vyjadrujú jednotnú víziu. Pod taktovkou jediného dizajnéra bolo teda všetko - od kostry stavby po vidličku na šalát.
Prehliadka výdobytkov doby
Jacobsenova tvorba sa vyznačovala túžbou po formách ideálnych pre rozmanité činnosti ľudí. K tomu prispievali farby i tvary, pomocou ktorých sa snažil zmenšiť vzdialenosť medzi obyvateľmi, prostredím a ich zážitkom z neho. V prípade minimalisticky pôsobiaceho hotelu SAS sa zamýšľal aj nad tým, akú vysokú moderne vyzerajúcu budovu zasadiť do historického prostredia mesta. Túto obavu zdieľali aj kritici diela. Keďže už nákresy stavby vychádzali v miestnych novinách, vedeli o Jacobsenovom zámere aj podobe hotela. Ten získal hneď niekoľko prezývok - betónová škatuľka od cigariet alebo stĺpcové dierované štítky.
Arne Jacobsen sa nakoniec rozhodol všetky nosné a konštrukčné prvky schovať dovnútra stavby, čo mu dovolilo docieliť odľahčeného vzhľadu aj v prípade výškovej budovy. Ako hlavný materiál zvonku zvolil sklo. Steny hotela tak odrážajú svoje najbližšie okolie, sú vďaka tomu jeho neoddeliteľnou súčasťou. V tomto aspekte nemožno nehľadať ani inšpiráciu estetikou Miesa van der Rohe.
Mies nebol jediný, ktorý Jacobsena inšpiroval. Poznamenali ho tiež Le Corbusierova náklonnosť k výškovým stavbám, nechuť Adolfa Loosa k ornamentom, či všeobecne zdieľaný odpor k chatrne spracovanému priemyselnému tovaru. Aj keď sa Jacobsen snažil vo všetkých postupoch odrážať ducha doby pomocou použitia najmodernejších technológií, postaral sa tým ale o zaujímavý paradox.
Práve touto snahou svojej dobe o dosť utiekol, čo hotel SAS priamo stelesnil a pripomína teda dodnes. Ukážkou môžu byť potrebné technológie posuvných lampičiek na koľajniciach, ktoré sú v zachovalej ikonickej izbe s číslom 606 alebo spomínané oblé Egg kreslo, ktorého tvarovanie a zakrivené línie do tej chvíle neboli z technického hľadiska vôbec reálne.
Nábytok v symbióze s miestom
Stavba sa skladá z dvoch oddelených kvádrov, ktoré na seba sadajú. Jeden mieri nahor, druhý nasleduje línie ulíc. Aby Jacobsen narušil inak stroho pôsobiace betónové a prísne pravouhlé priestory, navrhol nábytok príjemne oblých tvarov. Nejedná sa však len o rozšírenie geometrickej abecedy Bauhausu, z ktorej vychádzal, skôr môžeme hľadať snahu o duchovnú a vizuálnu súhru foriem.
Organické tvary v kontraste k prísnej geometrie, oblé proti hranatému. Každučký aspekt dizajnu hotela, vonku i vo vnútri, bol vymyslený čisto pre túto jedinú stavbu. Napriek tomu sa nespočet z návrhov celosvetovo preslávil mimo jej múry, kusy ako spomínané Egg Chair, kreslo a ešte výnimočnejšie pohovky Swan alebo stoličky Series 7 i Drop sú navyše stále prítomné.
Oblé tvary kresiel Egg a Swan poslúžili autorovi najmä pri vytváraní atmosféry v priestoroch lobby so slávnym zaveseným schodiskom. Jacobsen veľmi umne pracoval s priestorom a rozmiestnením nábytku, vstupná hala ani zvyšok nebol príliš preplnený. Dobové fotografie ukazujú kreslá zoskupené na obdĺžnikových kobercoch práve tak veľkých, aby dovolili vyniknúť aj šedej podlahe, ktorá sa stáva pomyselnou červenou niťou celého priestoru.
Pohľad nerušia ani prebytočné doplnky alebo lustre. Pocit, ktorý vytvára plávajúce schodisko, ešte umocňuje dvojpodlažná zimná záhrada, ktorou sa Jacobsen snažil prepojiť priemyselné a prírodné prvky. Neskôr toto spojenie využil aj pri iných svojich stavbách.
Ako Arne Jacobsen premýšľal pri svojej práci je zrejmé tiež, ak sa pozrieme na použitú paletu farieb. Dominancia určitých odtieňov bola ďalším zo spôsobov, ako zblížiť priestor a jeho návštevníkov. Jacobsen používal predovšetkým zeleno-šedo-modré odtiene. V rovnakom duchu navrhol aj rad tkanín presne na mieru hotela.
Aj keď hotel prešiel neraz rekonštrukciou, Jacobsenová pôvodná farebná slovná zásoba sa dodnes zachovala v izbe 606. Zostal totiž v nezmenenej podobe a do dneška je v ňom možné stráviť noc. Ak budete niekedy blízko samému srdcu Kodane, rozhodne odporúčame do hotela nakuknúť a presvedčiť sa, ako dielo Arne Jacobsena po rokoch vyzerá. Ak radi prekladáte zážitky architektonické i inými, môžete navyše navštíviť hotelové Café Royal, v ktorom nájdete drinky pomenované po predných predstaviteľoch dizajnu.
