Obdobie modernity je charakteristické predovšetkým tendenciou dištancovať sa od minulosti, vyviazať sa z historizujúcich vplyvov a odkloniť sa od ich ozdobnosti. Čo je prvou líniou, kde sa filozofia dánskej moderny pretína s myšlienkami Bauhausu.
Hoci nemecká umelecká škola Bauhaus fungovala niečo okolo štrnástich rokov (1919-1933), postarala sa o výraznú stopu, nielen na poli architektúry a dizajnu, ktorá len tak nezmizne. Skôr naopak. Jej myšlienky sa šírili ako lavína, najmä vďaka umne spracovanému manifestu zakladateľa Waltera Gropiusa, záujmu študentov naprieč európskymi štátmi a neskoršiemu medzinárodnému uznaniu. Bauhaus nastolil nové chápanie estetiky, ktorú zredukoval na samý základ, demokratizovala a obrátil pozornosť na funkčnosť predmetov v každodennom živote bežných ľudí.
V tom sa v mnohom zhodoval s dánskou modernou, ktorá prišla o niečo neskôr. Všeobecne možno povedať, že stojí na rovnakých základoch, v niektorých ohľadoch ale zastáva mierne konzervatívnejší prístup. V dialógu s Bauhausom uprednostnila pred obľúbenou leč studeno pôsobiace ohýbanou rúrkovou ocelí skôr hrejivejšia drevené varianty, pretože sa cez nový prístup nesnažila popierať veľmi silné dedičstvo remeselného umenia.
Teoretici ako Poul Henningsen z toho vinili aj miernu priemyselnú zaostalosť za Nemeckom. Niektoré firmy, ako napríklad Fritz Hansen, síce s trubkovou oceľou pracovali, dopyt najbližšieho trhu ale poukazovala na zreteľne iné preferencie. V Dánsku sa teda držali radšej prírodných materiálov.
Modernisti všeobecne chápali dizajn a architektúru ako inteligentné riešenia každodenných situácií a problémov, obracali hlavnú pozornosť na funkciu. Naopak sa odvracali od predmetov, ktoré by slúžili iba v mene štýle bez akejkoľvek úžitkovej hodnoty. Bolo im jedno, či sa ich kusy objaví v múzeu, usilovali predovšetkým o to, aby sa objavovali v živote širokej verejnosti. Čo sa prístupu Dánov vďaka spolupráci s stolári a dôrazu na organické materiály darilo.
Spoločným priesečníkom oboch smerov je aj termín gesamtkunstwerk. Ako tvorcovia pod vlajkou Bauhausu, tak velikáni škandinávske moderny sa snažili o tvorbu v mene racionality a prívetivosti pre užívateľov, kde exteriér, interiér i jeho vybavenie tvoria jeden celok. Príkladom za všetky môže byť slávny počin Arne Jacobsena - SAS Royal Hotel.
Bauhaus rovnako ako moderna pracoval s čistými líniami bez rušivé prítomnosti nadbytočných prvkov. Tvorcovia oboch smerov verili, že jedine tak návrhy odolajú premenlivým trendom a stanú sa nadčasovými. Tvaroslovia predmetov po očistení od ornamentov pôsobí veľmi priamočiaro a jednoznačne. Ako jeden z príkladov môžeme uviesť ikonické termosky EM77 od Stelton. Tiež kolekcia riadu Cylinda od rovnakej značky sa zapísala do histórie. Ako prvá použila geometriu Bauhausu pre masovú výrobu.
Typický príkladom estetiky výtvarnej školy Bauhaus sú aj svietidlá z ikonické kolekcie Kaiser Idell. Rad rôznych typov lámp odráža inovatívny štýl svojho tvorca, Christiana Della. Ten dokonca pracoval ako majster kovové dielne Bauhausu.
Dnešné optikou vidíme, že dánska moderna v mnohom vychádza z Bauhausu, ktorého filozofiu prelínala s tou svojou. Môžeme tiež pozorovať pár odlišností. Kým odkaz Bauhausu je veľmi zvučný, jeho tichší dánsky následník sa ale, zdá sa, presadzuje v interiéroch hojnejšie a prirodzenejšie. Odpoveďou je možno väčší priestor pre organické tvary a príjemnejšie materiály, ktoré pôsobia ako spájacia prvok medzi človekom, interiérom a prírodou.
