Než sa budeme venovať farbám nábytku zaslúžilého architekta a dizajnéra, pozrime sa odkiaľ pramení filozofia jeho tvorby. Vyrástol v obklopení umenia, predovšetkým úzkeho kruhu umelcov L'École de Nancy, kam okrem Prouvého otca patril napríklad umelecký sklár Emile Gallé alebo dizajnér nábytku Louis Mojirelle. Predstavitelia hnutia radiaceho sa k art noveau si predsavzali urobiť umenie viac dostupným, nikoho teda neprekvapia neskoršie Prúvneho nadväznosti na sériovú výrobu a prefabrikované riešenia.
Pruvé si zvolil remeslo umeleckého kováčstva, zaradil sa tým k prúdu modernistov využívajúcich kov ako materiál poskytujúci nové možnosti. Čoskoro tiež majstrovsky využíval široké spektrum výhod nových materiálov, ako bola oceľ, vďaka čomu sa onedlho tešil celosvetovému uznaniu. Na rozdiel od rúrkového kovu charakteristického napríklad pre Bauhaus spoliehal Prouvé vďaka svojim znalostiam skôr na oceľové pláty, ktoré rôzne tvaroval.
Jeho dizajn bol ľahko rozoznateľný – oslobodením od zdobností s dôrazom na čistý utilitarizmus objektu. Okrem návrhov nábytku sa neskôr o svoje uznanie postaral ako architekt, ktorý sa zasadil o obnovu povojnového Paríža. Svoje meno vpísal do histórie aj ako predsedajúcu komisiu pri budovaní vtedy kontroverzného Centre de Gorge Pompidou – prekvapivo celého zkovu.
Za esenciu Prúveho filozofie môžeme určite považovať Chair no. 4, ktorú teraz poznáme pod označením Standard Chair. Naprieč Prouvého portfóliom sú zrejmé tendencia ku skulpturalizmu a kontrastu materiálov, z čoho jasne hovorí jediné: skúsený konštruktér využíval rovnaké prístupy pri návrhu nábytku i budov. Uchopil základné znalosti a úskalia daného objektu, z ktorých riešení vytvoril prednosť celého designu. Ako je to pri zadných nohách stoličky Standard, ktoré sa rozširujú v mieste najväčšieho tlaku na konštrukciu. Opačným smerom zužujúci sa tvar pripomínajúci krídlo lietadla nielenže odlišuje vizor stoličky od iných, zároveň určuje uhol aj umiestnenie operadla. Tiež pridáva plochu na vyznenie starostlivo vybraných farebných odtieňov.
Vyfarbená je aj jesenná úroda noviniek Vitra, ktorá predstavuje stoličky Standard v rozšírenej farebnej škále. Odtiene k svojim návrhom vyberal Prouvé podľa niekoľkých kritérií, aj podľa inšpiratívnych tvorcov. Napríklad odtieň Gris Vermeer odkazuje k šedým tónom typickým pre maliara Johannesa Vermeera. Vykonané Blé Vert zase imituje steblá mladej pšenice. Farby sa prepisujú vždy len kovovými rámami, slúžia totiž ako ochrana častí, ktoré by mohli korodovať.
Sedák aj opierka chrbta zostávajú v drevenom prevedení ako zjednocujúci prvok naprieč kolekciou. Okrem pôvodných a nových prevedení je k dostaniu aj Métal Brut, teda v surovom oceľovom prevedení. Napriek tomu, že dizajnér tiahol skôr k neopracovaným prevedeniam, bol si vedomý moci farieb prepožičiavať objektom isté až auratické vlastnosti. Alebo jednoducho schopnosť ladiť napríklad s chladničkou.
