Aluminium Chair, jednu z ikon dizajnu 20. storočia, navrhli Ray a Charles Eamesovci do súkromnej rezidencie amerického priemyselníka J. Irwina Millera a jeho ženy Xenie. Manželský pár si v roku 1954 prizval architekta Eero Saarinena, aby sa ujal návrhu celého domu. Okolo Saarinena sa čoskoro utvoril kreatívny tím architektov a dizajnérov, ktorý z domu vytvoril výkladnú skriňu amerického modernizmu.
Návrhu interiéru sa ujal Alexander Girard a keď hľadal ideálny vonkajší nábytok na terasu domu, obrátil sa na svojho priateľa Charlesa Eames. Charles a jeho žena Ray sa preto spojili s americkým výrobcom nábytku Herman Miller, aby vytvorili stoličku, ktorá obstojí v interiéri i vonku.
Najväčšou výzvou pre dizajnérov bol materiál. Voľba padla na hliník, ktorý je nielen vodeodolný, ale aj ľahký a ľahko sa z neho odleje akýkoľvek tvar. A neboli by to Eamesovci, keby neprišli s novou technologickou vychytávkou. V prípade Aluminium Chair zásadná inovácia nastala u sedáku. Namiesto čalúnenia podopiera chrbát látka alebo koža natiahnutá medzi dvoma hliníkovými panelmi. Aluminium Chair tak bola prvá stolička, ktorá sa zaobišla bez tuhej škrupiny. Vďaka tomu sa prispôsobí ľudskému telu a je neuveriteľne pohodlná i bez komplikovaného čalúnenia.
Zamilovali si ju ako kritici umenia, tak verejnosť. Stoličky sa dostali na svetový trh už rok po tom, čo prvé modely dostala rodina Millerových, a kolekcia Aluminium Chair sa rýchlo rozrástla. Modely Aluminium EA 108 a Aluminium EA 117, ktoré nájdete na DesignVille, sa obzvlášť hodia do kancelárií alebo konferenčných miestností.
Millerův dom
Na návrhu Millerovho domu sa podieľala hviezdna trojica modernistov: Eero Saarinen navrhol budovu, Alexander Girard interiér, Dan Kinley sa postaral o architektúru krajiny. Dom nadväzuje na architektonickú tradíciu zavedenú Ludwigom Mies van der Rohe. Pre tú sú typické otvorený plán, plochá strecha a kamenné a sklenené steny. Presvedčte sa sami, či nájdete podobnosti s jeho slávnou Vilou Tugendhat.
Miller House sa stal jednou z najzaujímavejších ukážok amerického modernizmu. Nie je teda prekvapujúce, že sa v roku 2000 dostal medzi národné historické pamiatky. Naozaj výnimočné ale je, že ocenenie stavba dosiahla ešte za života jedného z dizajnérov a stále ju v tej dobe obývali pôvodní majitelia. Millerovi bývali v dome 51 rokov, od roku 1957 až do smrti Xenie v roku 2008. Ich deti celý dom darovali indeanopoliskému múzeu umenia, ktorý ho v roku 2011 otvoril pre verejnosť. Must see na výlete západom Spojených štátov je teda jasný!
